reklama

Dobrodružstvo v Rakúsku

Keď mi pred necelým rokom kamarát povedal, že by rád šiel na cyklotúru po povodí Dunaja, začal som si o tejto trase vyhľadávať informácie a tešiť sa na plánovaný výlet, cez čarokrásne údolie rieky Dunaj. To čo sa nepodarilo minulý rok, sa vďaka skorému plánovaniu ako aj požehnaniu vo forme slnečného počasia podarilo zrealizovať teraz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (78)

Nakoľko zladiť časový harmonogram a plány troch ľudí nie je jednoduché, tak napokon vyhrala alternatíva, mierne skrátenej trasy vedúcej z Bratislavy, cez Viedeň a Krems, až do Melku, a následne spiatočná cesta cez St.Polten a Viedeň. Na túru sme vyštartovali vo štvrtok ráno krátko pred 9tou, pričom už v tom čase bolo pomerne teplo. Naša trasa nás zaviedla cez Most Lafranconi, Wolfsthal až do Hainburgu, kde sme sa napojili na cyklotrasu vedúcu popri Dunaji, pričom na pravej i ľavej strane sme mohli sledovať len vysoké stromy, a sem tam sa započúvať do štebotu vtáctva. Občas sme si zaspievali aj nejaké chvály, najmä Paťo, a tak nám pomaly ubiehala cesta. Do Viedne sme prišli krátko po 12tej, a tam sme ístú chvílu brázdili uličkami v snahe nájsť nejakú vhodnú reštauráciu. Neskôr sme došli ku jednému parku, a tam sa pri strome na chvíľu zložili, pričom ja som zjedol jedlo z domu, zatiaľ čo chalani si šli niečo kúpiť do obchodu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Viedeň
Viedeň 

Neskôr sme ešte hodnú chvíľu blúdili uličkami Viedne, v snahe nájsť Schonbrunn, avšak napokon keď nás domáci čiastočne zle navigovali, a napokon nám povedali, že je to veľmi ďaleko, tak sme sa rozhodli, že sa tam možno stavíme na ceste späť a radšej pôjdeme už ďalej na sever smerom na Klosterneuburg. Vo Viedni sme ešte kúsok blúdili, až sa nám napokon, a to už hádam boli takmer 4 hodiny popoludní, podarilo nájsť cyklotrasu vedúcu na sever von z Viedne. V čase blúdenia vo Viedni sme už miestami boli trochu nervózni, a nie vždy sme sa vedeli zhodnúť na najsprávnejšej trase, ale napokon sme to zvladli. Keďže už bolo pomerne neskoro, a podľa pôvodného plánu sme mali byť podstatne ďalej, v Klosterneuburgu sme sa príliš nezdržovali, aj keď to bolo pomerne pekné mesto. Pokračovali sme ďalej popri rieke Dunaj, pričom cesta bola pomerne pohodová a príjemná, aj keď slnko pomerne silno pražilo. Prešli sme popri dedinách Kritzendorf a Altenberg, a pomaly sa blížili k ďalšiemu väčšiemu mestečku Tulln an der Donau. V mestečku sme sa pokochali pekným historickým centrom, doplnili zásoby vody a pobrali sa pomaly ďalej, napriek tomu, že Paťo navrhoval, aby sme ostali kempe tu pri meste. Ja som však dúfal, že ešte kým vládzeme a je ešte len krátko po 6tej, tak by sme mali skúsiť ísť až do kempu, ktorý je vzdialený asi 20 kilometrov, aj vzhľadom k tomu, že podľa plánu by sme mali byť o hodne ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Klosterneuburg
Klosterneuburg 

Neskôr keď už bolo takmer 8 hodín, a spomínaný kemp, mal byť asi ešte viac než 8 kilometrov vzdialený, a my už hodne unavení a trochu aj bezradní tak sme v jednej dedinke (kúsok za Erpersdorfom) stretli jeden starší manželský pár, ktorý nám ukázal cestu k najbližšiemu kempu a pán nás aj takmer ku vchodu odprevadil. Keď sme spokojní s pocitom vďačnosti rozložili stan a osprchovali sa, stala sa menšia komplikácia keď na posledného z nás už nevyšla voda, bo mali nejaký problém s čerpadlom. Keď som následne potom chcel ísť vedúcemu zaplatiť, tak nám platbu odpustil, keďže sme mali problémy s vodou. Pred spaním sme sa ešte pomodlili, veď sme mali za čo, zvládnuť 125 km v takej horúčave a bez nejakého tréningu nebolo jednoduché, a navyše, to, že sme napokon tak rýchlo došli ku kempu bolo tiež hodné vďaky. Ja osobne som v noci bohužiaľ veľa nenaspal, spočiatku mi bolo veľmi teplo, a nevedel som nájsť vhodnú polohu. Ráno už potom voda tiekla a pomaly sme opäť vyštartovali na cesty. Vyštartovali sme až po 9tej, napriek tomu, že ja som už bol od 6tej hore. Po krátkej trase po pravom brehu Dunaja sme prešli na druhý breh cez vodnú elektráreň, a pokračovali dobrým tempom do mesta Krems. Na Dunaji sme zbadali nákladnú loď s názvom Ferro, ktorá nám robila spoločnosť hodnú chvíľu. V meste Krems sme najprv šli cez nejakú priemyselnú zónu, až neskôr sme sa jedného staršieho pána spýtali, ako by sme sa dostali do historického centra, a tak nás tam na bicykli odprevadil. Keď sme si trochu prezreli historické centrum Krems, kde sme mimo iného stretli aj českých cyklistov idúcich z Passau do Viedne, a chystali sme sa opustiť mestečko, znovu sme stretli nášho „rakúskeho sprievodcu", ktorý nám ukázal cestu smerom na obec Rossatz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Cyklisti
Cyklisti 

Krátko po opustení mesta Krems, keď sme šli po cyklotrase na pravom brehu Dunaja, sme opäť zbadali nákladnú loď Ferro, ktorá nás dokázala na základe nášho zdržania sa v meste dobehnúť. Síce sme boli postupne viac a viac unavení, tento úsek cesty bol celkom pohodový. Šli sme prakticky stále popri brehu Dunaja a občas sme na druhej strane brehu zbadali nejakú zrúcaninu hradu, či menší kostolík. V dedinke Rossatz sme sa zastavili na obed, na ktorom sme si pochutili v jednej z miestnych reštaurácií, kde sme si opäť aj doplnili zásoby vody. Okolo 1nej sme opäť vyštartovali na cestu a snažili sa bez veľkého zdržania sa čo najskôr dostať do mesta Melk. Hrad s názvom Schonbuhel, sa mi nepodarilo nájsť a navyše nás mierne zdržal a vyčerpal jeden menší kopec, ktorý sme museli asi 10 km pred Melkom zdolať. Napokon sa nám podarilo pred treťou hodinou popoludní doraziť do mesta Melk, kde sme sa chvíľu kochali pohľadom na katedrálu, a následne sa prechádzali úzkymi uličkami mesta. Podarilo sa nám nájsť informačnú kanceláriu, kde nám mladá slečna, ktorá (na rozdiel od väčšiny Rakušanov) vedela celkom dobre po anglicky, poradila ako sa dostať k zámku Schallaburg, či do mesta St.Polten a podarovala nám aj mapu. Krátko na to sme šli do supermarketu, kde sme si nakúpili nejaké potraviny a veľkú porciu zmrzliny, ktorú sme prakticky hneď zbaštili. Mne sa ešte podaril aj jeden dobrý skutok, keď v čase keď som pred supermarketom strážil bicykle, ku mne prišla jedna mladá slečna a niečo mi hovorila po nemecky. Po mojom konštatovaní, že nehovorím nemecky mi ukázala svoj bicykel a spadnutú reťaz, ktorú som jej následne nasadil, za čo mi ona následne povedala: "Thank you!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Tulln
Tulln 

Nakoľko sme vedeli, že nás čaká nie príliš jednoduchý úsek cesty s pár kopcami, tak sme sa príliš v Melku nezdržiavali, aj keď by tam zaiste bolo ešte čo vidieť. Hrad Schallaburg bol pomerne blízko, aj keď sme museli na ceste k nemu prekonať 2 kopce, čo nás mierne zdržalo. Horšie bolo, že sme odtiaľ nenašli cyklotrasu, ktorá by nás viedla smerom k St.Poltenu, a cesta bola trochu členitá s občasnými prevýšeniami. Navyše slnko (napriek tomu, že už bolo takmer 6 hodín popoludní) ešte stále silno pražilo, čo nám tiež nepridávalo na silách. Pri jednom takom stredne-náročnom kopci som sa tesne pod jeho vrcholom vyčerpaný zvalil do trávy na kraji lesíka, kde som pár minút oddychoval. Dobre bolo aj to, že ma Paťo zásoboval tabletkami magnézia, ktoré mi pomáhali pri únave svalov. Neskôr keď sme prešli cez obce Hurm, Bischofsetten a Weinburg, kúsok na juh od Wilhelmsburgu sme sa zastavili v jednej malej pizzerii, kde sme objednali pizzu, a doplnili zásoby vody. Mne už v tom čase nechutilo ani jesť, a od obeda som prakticky zjedol len fit tyčinku, a jablko. Dozvedeli sme sa, že najbližší kemp je v obci Traisen, čo je asi 7 km na juh. Ja som však bol naklonený k alternatíve ísť ešte kúsok ďalej a radšej ako na juh zabočiť mierne na východ, aby sme mali kratšiu trasu v sobotu, pričom podľa mojich informácií tam mal byť asi 5 km východne od Traisenu kemp s názvom Rainfeld.

Krems
Krems 

Obce cez ktoré sme v tomto čase prechádzali boli prakticky vyľudnené, a nemali sme sa koho spýtať na cestu. V jednej krčme nám nejaké dievčatá povedali, že najbližší kemp je až v Hainfelde, čo je asi 15 km. Ich nie celkom istú odpoveď, ktorú podali jazykom, ktorý sa podobal asi viac na nemčinu ako angličtinu, som bral s istou rezervou, a tak či tak sme nemali príliš na výber, len sa pobrať ďalej na východ a dúfať, že nájdeme kemp skôr ako až o tých 15 km. Neskôr sa už začalo postupne zmrákať, a Hainfeld, alebo akýkoľvek kemp bol ešte v nedohľadne. V tom sa k nám približovali dvaja cyklisti „v rokoch", ktorých sme sa spýtali, či nevedia o nejakom blízkom kempe, pričom nám povedali, že Hainfeld je asi 10km. Po našej otázke, či nie je niečo bližšie, lebo sme už veľmi unavení a je už skoro tma, tak nám jeden z pánov navrhol nech sa zložíme u neho v záhrade, že tam budeme za 3 minúty. Takúto skvelú ponuku sme v tom čase neodmietli (veď sme v ten deň už prešli 117 kilometrov), a boli sme mu veľmi vďační za jeho láskavosť. Dovolil sa nám osprchovať, ponúkol nám aj jedlo a pitie, a zoznámil nás aj s rodinou. Mimo iného nám spomenul aj mladú Slovenku, ktorá sa vo vedľajšom dome stará o jeho mamu, ktorá trpí Alzheimerom. Napokon sme u neho v obývačke sledovali zápas majstrovstiev sveta a diskutovali o živote. Okrem iných vecí sme sa dozvedeli, že jeho prvá manželka zomrela na rakovinu, a teraz s druhou ženou Číňankou Lee majú syna Maxima, ktorý má 3 roky. V tú noc som spal trochu lepšie, aj keď opäť som sa zobudil v polovici noci, pričom tentoraz ma prebudil hlad. Ráno sme potom všetci zasadli za jeden stôl, pričom pán domu priniesol čerstvé pečivo, a tak sme si výborne pochutili. Napokon nám ešte poradil ktorou trasou máme ísť smerom do Viedne, a čo nás na nej čaká, nakoľko on skúsený cyklista už má všetky vyskúšané. S veľkou vďakou a spokojnosťou sme sa s láskavými Rakúšanmi rozlúčili a vybrali sa na záverečný úsek výletu.

Laskavy_Rakusan
Laskavy_Rakusan 

Na úvod nás čakali dva pomerne náročné kopce, po zvládnutí ktorých sme síce boli dosť vyčerpaní, ale trasa už bola pomerne jednoduchá, vedúca cez Kaumberg, Altenmarkt a Berndorf, až do Leobersdorfu. Ešte v Hirtenbergu sme sa zastavili na obed, a potom už šli po cyklotrase do Viedne. Vyčerpaný sme boli už dosť, ale cesta ubiehala pomerne rýchlo, až na záverečnú komplikáciu, keď sme vo Vosendorfe,v spleti obchodných domov, či nákupných centier nevedeli nájsť cestu do Viedne, nakoľko sme sa odchýlili od cyklotrasy, a všetky cesty vyzerali, že sú diaľnice. Bolo to mierne deprimujúce, byť už tak blízko a pritom tak ďaleko, ale našťastie nám jeden pán napokon povedal presne ako máme ísť na hlavnú cestu do Viedne.

Vo Viedni sme ešte kúsok blúdili, ale už to bolo relatívne v pohode. Akurát, že Martin sa rozhodol, že ešte má dostatok síl a pôjde z Viedne (nie vlakom ako Paťo a ja) normálne cyklotrasou späť do Bratislavy, a tak sme sa na stanici vo Viedni rozlúčili a popriali mu veľa štastia. Náš konečný súčet za 3 dni činil 125+117+90=332 km, pri priemernej rýchlosti 18 km/h (Maťo dosiahol takmer 400km)

Síce s úrovňou angličtiny Rakúšanov nadšený byť nemôžem, ale o láskavosti a pohostinnosti niektorých z nich by sa dali azda písať romány. Tak snáď len dodám: Bohu vďaka za tých pár úžasných ľudí, ktorí nám neskutočným spôsobom zjednodušili a spríjemnili našu cestu po Rakúsku.

Viktor Štrba

Viktor Štrba

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladý muž, ktorý sa snaží žiť podľa istých pravidiel, a stavať sa k životu zodpovedne. V živote som už všeličo zažil na druhej strane ma ešte čaká dlhá cesta učenia sa pokory a lásky. Zoznam autorových rubrík:  Zo života ľudíŠkolaPoéziaPríbehy zo životaSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu