Výlet na Skalku alebo splnený sen

Autor: Viktor Štrba | 15.5.2013 o 8:46 | Karma článku: 4,04 | Prečítané:  555x

Po dvoch týždňoch som sa mal stretnúť s mojou láskou, zároveň bolo presne 6 mesiacov od našich zásnub. V mysli sa mi miešalo mnoho myšlienok, pár vecí čo mi za posledných pár dní povedala cez telefón, sa ma dotklo, ale chcel som to s ňou radšej prediskutovať osobne. Zároveň som sa po dlhšej dobe odhodlal, že sa chcem vrátiť k písaniu blogov, a to ma priviedlo k tomu, aby som si prečítal pár blogov, ktorých autorov som mal už dávnejšie zaradených medzi „favorites". Medzi blogmi som našiel články o veľkej láske, splnených snoch, ale aj osobných tragédiách. Toto všetko a ešte slová duchovného, ktorý nás vedie v predmanželskej príprave, o tom, že by sme mali byť „dobrým", bez ohľadu na to, či náš partner nás niečím ranil, či sa zachoval „nevhodne", ma priviedlo k tomu, že som si povedal, že chcem Zuzke urobiť radosť a pôjdeme spolu na bežkách na Skalku, neďaleko Kremnice.

Vzhľadom k frekvencii spojov sme sa rozhodli, že pôjdeme na ranný vlak o 5:30 z Martina. Zuzka to prijala a tak sme sa večer nachystali, a išli spať. Ráno sa nám podarilo bez problémov vstať a stihnúť vlak (aj bez toho, aby sme museli bežať ako sa nám to už neraz pri našich výletoch darilo). Ako sme tak šli vlakom cez dedinky Turčianskej záhradky, obdivovali sme pekný kraj a zároveň sa tešili z toho, že je krásna modrá obloha a slnko sa pomaly vynára spoza vrcholov Veľkej Fatry. V Hornej Štubni do vlaku pristúpila skupina bežkárov, a keďže sme nemali jasnú predstavu o bežkárskych tratiach v okolí Kremnice, tak som sa im prihovoril, pričom nám poradili, aby sme sa radšej previezli do Kremnických baní a pridali sa k nim (náš pôvodný plán bolo vystúpiť v Turčeku). Zuzka následne nahodila odzbrojujúci úsmev na pána sprievodcu, ktorý nám povolil previesť sa o zastávku ďalej.
V Kremnických baniach sme sa s zvolením starších pánov pridali k nim, a vybrali sa do dediny. Pri pohľade na kostol a kláštor som si zaspomínal na letný tábor, na ktorom som tu pred niekoľkými rokmi bol aj s mládežníkmi z Vrútok. Z dediny Krahule sme sa v súlade s odporúčaním skúsených bežkárov vybrali krížom cez zjazdovku až na vrch svahu. V polke svahu som mal pomaly pocit, že možno mi bude stačiť túra - vyšliapanie zjazdovky. Bolo krátko pred 9tou keď sme si hore obuli bežky a vybrali sa objavovať krásy prírody v okolí Skalky. Podmienky boli veľmi dobré, a slnko spočiatku svietilo, aj keď už sme videli ako sa postupne zbieha oblačnosť. Trate boli upravené a bolo na nich takmer meter snehu. Bol to pre mňa asi len 4tý výlet na bežkách, ale vďaka dobrým podmienkam a jednoduchému terénu mi to celkom v pohode šlo.
Došli sme na Skalku, pričom zasnežené stromy lemujúce trať vytvárali priam rozprávkovú atmosféru. Pozreli sme si mapy na stredisku, a vybrali sa južným okruhom na Hostinec. Po krátkej chvíli sme zišli z trate a šli po červenej značke, ktorá nás priviedla pod najvyšší vrchol - Zlatá Studňa. Následne sme sa vybrali krížom cez lúku riedko posiatu stromčekmi, keďže si Zuzka všimla, že neďaleko trochu nižšie vedie bežkárska trať. Miestami sa mi darilo padať viac než by som chcel, ale vždy som sa zodvihol a pokračoval ďalej. Trasa nás zaviedla späť na Skalku a potom sme zistili, že sme si vlastne skrátili južný okruh a urobili z neho prakticky polovicu. Na Skalke sme si sadli do samoobslužnej reštaurácie a celkom výdatne sa najedli. Po športovom výkone a výdatnom obede nás (najmä Zuzku) bralo na spánok. Keď sme vyšli von a zistili kedy nám ide dole skibus, Zuzku chuť na spánok takmer okamžite prešla a svižným tempom sme sa vybrali smerom k Tunelu. Toto bola iba kratšia prechádzka, počas ktorej sme prešli krížom cez zjazdovku. Počas celého dňa sme stretli niekoľko desiatok bežkárov, ktorí využili tento krásny deň na peknú túru.
Napokon sme sa vrátili späť na parkovisko z ktorého nás skibus priviezol až do Kremnice. Chvíľku sme sa prechádzali starobylými uličkami Kremnice, obdivovali renesančnú architektúru, aby sme si na záver sadli do malej útulnej kaviarničky. Cesta na stanicu bola trochu dlhšia ako sme pôvodne predpokladali, ale vlak sme predsa stihli bez nutnosti utekať. Zuzka bola po výlete šťastná, čo potvrdzoval jej milý úsmev a sladké bozky.
Výlet bol fajn, ale najlepším zadosťučinením pre mňa bolo, keď mi Zuzka spomenula, že som jej pomohol splniť jeden sen, keďže počas Niko tábora, ktorý sme obaja absolvovali práve v Kremnických horách, mala túžbu sa na tieto miesta vrátiť, keď to tu bude zasnežené. Tá spokojnosť a pocit šťastia stokrát prevýšila bolesť z pádov, a únavu, ktorú som cítil. Bol som vďačný Bohu, že splnil Zuzke sen, a mne túžbu, ktorú som pred víkendom mal - urobiť Zuzku šťastnou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?